Zobrazenie zdroja stránky Gréci

== Byzantské obdobie (395/6. stor. – 1453) ==
[[Súbor:Jean II Comnene.jpg|thumb|Byzantský cisár [[Ján II. Komnenos]]]]
[[Súbor:Basilios II.jpg|náhľad|Cisár [[Basileios II.]]]]
V 5. storočí bola [[Byzantská ríša]] ríša Grékov a hoci sa Gréci nazývali Rimania, ich nepriatelia ako [[Ostrogóti]] či [[Frankovia]] Byzantíncov pohŕdavo nazývali Grékmi. Práve v tomto období však grécke obyvateľstvo v pevninskom Grécku prežilo obrovskú ranu. Bol to útok Slovanov a Avarov v 6. stor. Grécko bolo už dlho zdecimované germánskymi vpádmi. [[Slovania]], ktorí si hľadali nové obydlia, napadli Byzanciu ešte počas panovania Justiniána. Ten ich však pri [[Konštantinopol]]e porazil. Po jeho smrti začali podnikať ďalšie útoky a dunajské pohraničné jednotky ich už neboli schopné zastaviť. Slovania obsadili skoro celé Grécko a dostali sa až na [[Peloponéz]]. Slovanmi neobsadené ostali iba grécke ostrovy a samozrejme [[Malá Ázia]]. Gréci sa schovávali v opevnených mestách. Invázia Slovanov bola úplne iná ako predchádzajúce gótske invázie. [[Góti]] chceli iba plieniť a rabovať, no Slovania sa chceli trvalo usadiť, čo bolo pre Grékov niečo, čo nečakali. Byzantskí cisári boli bezmocní. Ich vláda v Grécku fakticky padla. Grécky vidiek patril Slovanom, ktorí tu už mali svoje tradičné osady odkiaľ ovládali svojich gréckych susedov. Naozaj to tak vyzeralo, že materské Grécko ostane slovanské natrvalo, nakoľko pôvodné obyvateľstvo Grécka začalo podliehať moru a asimilácii zo strany Slovanov. Niektorí Gréci z [[Peloponéz]]u nachádzali oslobodenie emigráciou do byzantských provincií v južnej [[Taliansko|Itálii]]. Cisári sa snažili Slovanov zničiť. Viaceré vojenské operácie boli úspešné a Slovania boli odvádzaní z Grécka a usídľovaní vo východnej [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Mnoho Slovanov presídlil do Malej Ázie generál [[Staurakios]], ktorý zmenil vojnu na "lov" na Slovanov. Aj tak ale ostalo v Grécku veľa Slovanov, ktorí ďalej vzdorovali cisárskej moci. Obrat nastal až v 9. storočí, kedy sa odohrala pre Grékov existenčná bitka pri meste [[Patra]], poslednom opornom bodom Byzancie na Peloponéze. Cisár [[Nikiforos]] a generál [[Fokas]] na čele veľkej armády úplne zničili Slovanov, ktorí zaútočili na [[Achája (historické územie)|achájske]] grécke obyvateľstvo a obľahli mesto Patra. Po tejto bitke nastalo masívne zotročenie gréckych Slovanov a ich presídľovanie do Malej Ázie, kde mali slúžiť ako vojaci na východných hraniciach. Z Grécka boli odvedené celé slovanské rodiny, teda aj ženy a deti. Byzantská moc bola v Grécku upevnená. Takýmto spôsobom vymizlo skoro celé slovanské obyvateľstvo z [[Tesália|Tesálie]], [[Epirus|Epiru]] a [[Peloponéz]]u. Na Peloponéze však ostalo malé slovanské etnikum, ktoré sa následne pomiešalo s Grékmi a hellenizovalo. Slovania však ostali v [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]] a podrobili sa tu byzantskej moci. [[Solún]] (Thessaloníki) sa tak stalo dvojnárodnostným mestom. Grécko bolo zachránené a Gréci konečne mohli vyjsť na vidiek. Najmenej vyľudnené oblasti Grécka bol [[Epirus]], [[Rumélia|Stredné Grécko]] a východný Peloponéz, kde sa udržal väčší počet Grékov aj počas slovanskej okupácie. Na Peloponéz a do [[Tesália|Tesálie]] bolo potom usadené grécke obyvateľstvo, predovšetkým z južnej [[Taliansko|Itálie]], [[Sicília (ostrov)|Sicílie]] a z Malej Ázie, aby tak posilnilo miestne zdecimované grécke obyvateľstvo. V [[Sýria|Sýrii]] a v [[Egypt]]e sa však situácia nevyvinula tak dobre ako v Grécku. Tieto územia definitívne pripadli [[Arabi|Arabom]] a veľa Grékov sa odtiaľ vysťahovalo. Obnovila sa však byzantská správa nad [[Cyprus|Cyprom]] a nad [[Kréta|Krétou]], kde tiež vládli Arabi. 

Potom nastal pokoj až do 11. storočia. V tomto období bol [[Konštantínopol]] strediskom gréckej kultúry. V Grécku bolo najvýznamnejšie mesto Patra a v [[Macedónia|Macedónii]] [[Solún]]. V 11. stor. na Byzanciu zaútočili [[Turci]], ktorí ovládli všetky arabské územia. Síce ich Gréci viackrát porazili, stále mali veľkú moc. V roku 1071 sultán [[Alp-Arslan]] úplne zničil byzantskú armádu pri [[Mantzikert]]e v [[Kapadócia|Kapadócii]] a zajal cisára Romana Diogena. Turci tak ovládli Kapadóciu a [[Pontos]]. Mnoho [[Pontskí Gréci|Pontských Grékov]] sa ušlo schovať do hôr. [[Kapadócki Gréci]] sa poturčili a tí, čo prežili, sa vyvíjali separovane a vznikla tak [[Kapadóčtina|kapadócka]] a [[Pontská gréčtina|pontská]] gréčtina. Turci postupovali ďalej a v r. 1176 porazili grécke vojská pri Miryiokefalóne, čím ovládli celú Anatóliu. V r. 1204 Byzanciu zničili [[križiaci]], Benátčania ovládli Konštantínopol. Malo to však aj kladné následky, keďže sa Turci stiahli zo západnej Anatólie a Gréci si tu vytvorili Nikéske cisárstvo. Pontskí Gréci si dokázali vytvoriť [[Trapezuntské cisárstvo]]. Vlastné Grécko ovládli Európania. Jedine [[Epirus]] bolo nezávislé grécke kráľovstvo. Gréci sa snažili znovuvytvoriť Byzantskú ríšu a v r. 1261 sa to aj podarilo [[Nikajské cisárstvo|Nikajskému cisárskemu]] rodu Paleologovcom. [[Kréta]] a [[Cyprus]] však ostali [[Benátky|Benátkam]]. Byzancia disponovala iba západnou Anatóliou, Macedóniou a časťou Mórei (Peloponéz). Turci však postupovali ďalej, v r. 1430 dobyli Solún a v r. [[pád Konštantínopola|1453 aj Konštantínopol]]. Byzantská ríša padla. Posledný grécky štát, Trapezuntské cisárstvo padlo v r. 1461. Do Anatólie prišlo spočiatku 200 tureckých rodín. Potom prišla druhá vlna osadníkov v počte približne 200 000 ľudí. Ale stále boli v menšine oproti Grékom.